Ła’ ha’nitáhígíí ’éí biihidzóhí 50 entries
’Ahbínídą́ą́’ t’áadoo ’ííyą́ą́’góó biniinaa wónáásdóó dichin shi’niiłhį́.
morning-past neg 1-eat.P-GO.NEG 3-because soon hunger 1-3-kill.I’Ahwééh ła’ yishdlą́.
coffee some 3-1-drink.I’Ashkii t’áá shǫǫ ółta’ lá.
boy good.thing 3-learn.I DISC’Atsį’ísh ’éí doodaii’ łóó’ísh nínízin?
meat-Q or fish-Q 3-2-want.NI’Awééh kweʼé ninishteeh, adaʼoogeeh.
baby here 3-carry.AnO.I 3-fall.O’Áłahji’ tó dilchxoshí síníł’ą́.
always water popping-Í 3-2-keep.SPN’Áádę́ę́’ nánísdzáago łį́į́’ bá ni’deeshjoł.
from.there 1-return.p-GO horse 3-for pl-1-feed.FBaa tįįh náádiikah.
3-for achieve 1dpl-walk.pl.IBee nahaldzoohí yah ’adíítį́į́ł. Da’ yah ’ííńtą́?
broom in 3-2-bring.F.SSO Q in 3.2.bring.P.SSObik’ídídis
3DO-2-wrap.it.around.it.ICh’iyáán ííł’í doo ndi yééhósin da.
food 3-3-make.CI NEG but 3-3-know.NI NEGChidí nahideeshnih ndi shibéeso ’ádin.
car 3-1-buy.F but 1-money 3-none.NIdadidínóołkał
pl-3DO-2dpl-start.to.herd.them.(animals).FDah níljííd!
up 2-jump.Ideeshbish
3DO-1-boil.it.Fdeishóóh
pl-3DO-3dpl-brush/comb.it.Ididideeshjah
3DO-1-start.fire.Fdiidį́į́ł
3DO-1dpl-eat.it.FDíí tł’éé’ t’áá ká dóola dá’ák’eólyeed lágo.
this night NEG bull into.field-3-run.O hope.not LÁGODlǫ́ǫ́’ ’a’ą́ą́dę́ę́’ hanoolne’ dóó naneesne’.
prairie.dog hole-from stick.head.up.out.P and 3-look.around.PDoo ndi nálzid da.
not.even 3-scared.NI NEGDíí dibé yázhí yíłtééł.
TOP sheep little 3-2-carry.AnO.ProgHa’at’iish náádaadi’ní?
what-Q again-pl-3-say.Ihadeidééłbįįd
pl-3DO-3dpl-fill.something.up.with.it.PHaidą́ą́’ ’a’áán góne’ naashnish ńt’éé’ --- doo shił yá’át’éeh da.
winter-past mine.shaft 1-work.I past NEG 1-with 3-good.N NEG
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- -dą́ą́’ past time’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -ne’ behind’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- T’ahdii
- naashnish work
- ńt’éé’ relates to past timesaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- doo --- da frame to negativize verbs and phrasessaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -ił with’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
Hastiin ’éí tsídii ła’ ’adah ’ayídzíí’ą́.
man TOP bird INDEF down 3-3-knock.off.SRO.PHaánee’ náánááshdáał dooleeł.
well 1-again-walk.R futureHáí lá kintahgóó shił ’adoołbąs?
who-Q town-to 1-me 3-drive.FHáísh bił nanilnish?
who-Q 3-with 2-work.IHáísh tsinaa’eeł ’áyiilaa?
who-Q boat 3-3-make.PHodíína’go ch’í’deeshnił.
later.GO out.animals.Fjidííłhį́į́’
3DO-4-melt.it.PJooł yee ndaanéhé Jóhonaa’éí daashin daolyée ni’.
ball 3-by.means.of pl-3-player.CI-NMLZ Sun(s) wasn’t.it pl-3-name.NI rememberLą́ʼąą’, hágoóneeʼ nibééso łaʼ shaa níʼaah.
okay well 2-money some 1-for 3-2-give.SRO.IMary ha’át’íí nayiisnii’?
Mary what 3-3-buy.PNa’níle’dii k’ida’diilyá, t’áadoo dadínéesą́ą da.
dismay pl-3-1dpl-plant.P NEG pl-3-grow.P NEGnidadoohłeeł
pl-3DO-2dpl-carry.a.ropelike.thing.around.FNimá sání dó’ bina’nitin t’ah ła’ bénánílniihísh łí.
2-grandmother DÓ’ 3-teaching yet some 3-2-remember.CI-Q ŁÍnitł’ó
3DO-2-weave.it.INizhéʼé nilą́ąjįʼ yigáałgo bikééʼ yilwoł.
2-father 2-in.front-to 3-walk.Prog-GO 3-behind 2-run.Prog
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- Command, affirmativefind in Navajo Imperatives
- Ájoolį́į́łfind in Navajo Imperatives
- -go verb and subordinating encliticsaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -jį́’ up to, as far as’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -kéé’ behind, following’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- ’Ájoolíiłii
- yishwoł run along




