Ła’ ha’nitáhígíí ’éí biihidzóhí 50 entries
’Azhą́ shaa jidiijéé’ ndi, t’áá hwéé deeshwoł.
even.though 1-from-4-start-run.P just but 1-run.F’Ałk’ésdisí naháłnii’go sitsilí dóó shideezhí ’aheełt’éego bá ’ahá níjaa’.
candy 3-1-buy.CI-GO 1-little.brother and 1-little.sister 3-1 split-GO.I 3-for 3-1 gave.IBee’eldííldahsinil kintahdi shił ’oolwoł ńt’éé’ tsístł’ahazt’i’ léi’ góne’ shił ’o’oolwod.
Albuquerque town-at 1-with 3-run.Prog past deadend a areal-in 1-with 3-drive.Pbik’ídísdis
3DO-1-wrap.it.around.it.IDa’ dichinísh nínízin?
Q hunger-Q 2-feel.NIDichin nínízin ya’?
hungry 2-want.NI Qdidííníłjéé’
3DO-2-start.fire.PDoo nił bééhózín da lá jiní. T’áá káhí la’ bił hóolne’!
NEG 2-with 3-knowledge.CI NEG disc 4-say.P just never some 3-with 2-tell.F
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- doo --- da frame to negativize verbs and phrasessaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- Continuative Imperfective (CI)
- bééhózin there is knowledge
- lá jiní let’s play like, let’s pretend thatfind in Navajo Particle Lexicon
- la’ puzzlementfind in Navajo Particle Lexicon
- -ił with’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
díníilkaad
3DO-1dpl-start.to.herd.them.(animals).Idíníłkaad
3DO-2-start.to.herd.them.(animals).IDíí tł’óół yílééł.
this rope 3-2-carry.SFO.ProgHa’át’íí neidiyoołnih nínízin?
who 3-3-buy.F 2-think.NIHaashą’ ʼátʼé, shí bichʼįʼ haʼdiisdzih.
how-Q 3-be.NI 1 3-to 1-speak.Fhadeidínóołchał
pl-3DO-3dpl-card.it.(as.in.wool).Fhadeiilgéésh
pl-3DO-1dpl-cut.it.out.Ihadeishgizh
pl-3DO-3dpl-cut.it.out.PHaidą́ą́’ ’a’áán góne’ naashnish ńt’éé’ --- doo shił yá’áhoot’éeh da.
winter-past mine.shaft 1-work.I past NEG 1-with area-good.N NEG
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- -dą́ą́’ past time’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -ne’ behind’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- T’ahdii
- naashnish work
- ńt’éé’ relates to past timesaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- doo --- da frame to negativize verbs and phrasessaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -ił with’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
Haidą́ą́’ ’a’áán góne’ naashnish ńt’éé’ --- doo shił yá’át’éeh da.
winter-past mine.shaft 1-work.I past NEG 1-with 3-good.N NEG
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- -dą́ą́’ past time’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -ne’ behind’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- T’ahdii
- naashnish work
- ńt’éé’ relates to past timesaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- doo --- da frame to negativize verbs and phrasessaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -ił with’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
haniilchaad
3DO-1dpl-card.it.(as.in.wool).IHazhó’ó nidahísóotą́.
still pl-2dpl-sit.pl.PJacob ’éí ayóo naalnish
Jacob this.one very 3-work.CIJooł de’ ní’aah.
ball here 3-2-bring.INa’nízhoozhídę́ę́’ shíká bił ’oolwoł.
Gallup 1-for 3-with 3-drive.Inaashłé
3DO-1-carry.a.ropelike.thing.around.INahóółtą́ągo tł’óo’di dizhdółjeeh le’ nízin shicheii.
it.rained-GO outside.at 4-build.fire.O wish 3-3.want.CI my.grandfathernidasiilkáá’
pl-3DO-1dpl-investigate.it.PNimá sání bich’į́’ ch’iyáán ła’ dijááh.
2-grandmother 2-to food some start-3-2.take.PlO2.Fnisoolá
3DO-2dpl-carry.a.ropelike.thing.around.Pnisoołkáá’
3DO-2dpl-investigate.it.PNitsilí ’abínígo tóógóó łį́į́łchíí’ bił ’ałnánáldlosh łeh.
2-brother morning-GO water-to horse-red 3-with 3-go.R usuallyNíyolgo t’áá ’áko niishch’ił.
wind-GO immediately 3-blink.Unéishjį́į́h
Iterative Mode: 1-become.black.RShá bíighah na’ashkǫ́ǫ́’.
sun proportionate 1-swim.CIShichá si’ą́ągo ’iiłhaazh.
1-huddle 3-put-SPN-GO 1-sleep.PShidibé ’ąą’ dinót’į́į́ł laanaa ch’ééh nisin.
1-sheep expanse 3-increase.O wish in.vain 1-want.CIShitah honeezgaigo, doo naashnish da dooleeł.
1-body 3-pain.P-GO NEG 1-work.I NEG 3-become.FShínaaí shíká ’adoolwoł nisin ńt’éé’ ’áłt’ąą t’áadoo níyáa da.
1-older.brother 1-for 3-run.F 1-want.NI but after.all NEG 3-come.sg.P NEG
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- -ká after, for’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- benefactive
- Náásgóó
- yishwoł run along
- Neuter Imperfective (NI)
- nisin think, want
- ńt’éé’ relates to past timesaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- ’áłt’ąą after allsaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- t’áadoo notsaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- doo --- da frame to negativize verbs and phrasessaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- ’Áhoodzaii
- nishááh come, arrive
Sohodizingo t’áá ká nídoó’nééh.
prayer-GO neg 2-get.up.OT’ah doo kintahgóó diit’aash da.
not.yet store-to 1du-go.I NEGT’áadoo hoshíníkéhé.
T’ÁADOO 2-scold.NI-ÍT’áá kintahdi ’ííyą́ą́’ nidi náá’áshdą́.
just town-at 1-eat.P but 3-1eat.RT’óó la’ ajiłhosh.
contrary.to.appearances 4-sleep.NITó lą’ígo nidlą́ ’áko bee nitah yá’áhoot’ééh dooleeł.
water many 3-2-drink.DI so 3-with 2-among pl-3-good.NI future
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- T’ahdii
- ’áko so, so that, so thenfind in Navajo Conjunction Lexicon
- -ee by means of’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -tah, -taa-, -ta- among, mixing’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- Neuter Imperfective (NI)
- dooleeł futuresaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- dooleeł futuresaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi




