An example search has returned 50 entries
’Áádóó shą’?
and.then QCh’ah ’éí doodaii’ nák’ee sinilí łizhinígíí daats’í nee hólǫ́’?
hat or sunglasses perhaps 2-with 4-exist.NIChidí naat’a’íísh hooghan yikáá’góó ch’éta’ ’éí doodago daats’í dził yąąhgóó ch’ét’a’?
airplane-Q house 3-over-along 3-fly.P TOP or perhaps mountain 3-over-along 3-fly.PDa’ Cubadę́ę́’ tsinaa’eeł nił ní’éél?
Q Cuba-from boat 2-with 3-float.PDid you come from Cuba by boat?
bookmarkDa’ dibé nee hólǫ́?
Q sheep 2-with 3-exist.NIdíkwíí
Díkwíí shą’ ninááhai?
how.many Q 2-winter.NIHa’át’éegishą’ nich’ah nííní’ą́?
where-at-Q 2-hat 3-2-set.down.SRO.PHa’át’éego lá ’íiyisíí ’atiinjį’ ’ańdeeshdááł lá?
how Q main road-up.to 1-back-on-go.F DISCHa’át’éegoshą’ t’áadoo ’azee’ál’į́į́góó nisíníyáa da?
why-Q NEG hospital-to 2-go.sg.P NEGha’át’éégóó
ha’át’íí
Ha’át’íí baa ’áłah ’aleeh jiní?
what 3-for meeting 4-say.NIHa’át’íí shį́į́ biniinaa łééch’ąą’í nidahał’in.
what perhaps 3-because dog pl-3-bark.IHa’át’íísh Mary nayiisnii’?
What-Q Mary 3-to.buy.IHaa nízahdę́ę́’ hoołtį́į́ł?
how 3-long-from rain.Proghaa níłtsááz
Haa’íshą’ neezgai?
where-Q 3-hurt.NHaash nízah kodóó nighanjį’?
how-Q 3-long.N here-from 2-home-toHastiin dóó ’at’ééd ha’át’íí ’áyiilaa?
man and girl what 3-3-make.PHáádę́ę́’shą’ tó ndahohheeh?
where-from-Q water pl-3-2-haul.LPB.IHáágóó lá díníyá?
where-to.Q 2-go.FHádą́ą́’ Jáan Tó Hónaanígóó naayá?
When past John ocean across-to 3-go.PHádą́ą́’sh Mary ’ólta’dę́ę́’ nádzá?
when-past-Q Mary school-from 3-return.PHái da shą’ tsinaa’eeł ’ájiilaa lá?
who DA Q boat 3-4-make.P DISCHáí lá kintahgóó shił adoołbąs?
who-Q town-to 1-me 3-drive.FHáí lá sis ligái ííł’įįh?
who-Q belt silver 3-make.UHáísh ’ałhosh?
who-Q 3-sleep.IHáíshą’ tsinaa’eeł ’áyiilaa?
who-Q boat 3-3-make.PHoł háádaalch’ąłí biyi’ góne’ésh t’áá hwííní’į́?
4-with elevator areal.inside-Q 3-see.PK’aa’ísh tsénaa ’aní’á biyaa doodago daats’í báhátis ’ayiist’oh?
arrow-Q bridge 3-under or perhaps 3-over 3-3-shot.PMary ha’át’íísh nayiisnii’?
Mary what-Q 3-to.buy.IMary hádą́ą́’sh ’ólta’dę́ę́’ nádzá?
Mary when-past-Q school-from 3-return.PNi daats’í nił bééhózin ’éí doodaii’ nicheii daats’í bił bééhózin?
2 perhaps 2-with 3-know.CI TOP or 2-grandfather perhaps 3-with 3-know.CINichidí háadishą’ nííníłbą́ą́z
2-car where-at-Q 3-2-park.PNichidísh háadi nííníłbą́ą́z?
2-car-Q where-at 3-2-park.PNidlóóhísh doodaii’ doo daats’í nidlóoh da?
2-cold.I-Q or neg perhaps 2-cold.I negShizhé’éésh łį́į́’ yiyííshǫǫdę́ę ’ayóó ’eelwod?
1-father horse-Q 3-3-tame.P-COMP.past really 3-run.away.PTł’óodiísh t’ah ’áłchíní nidaané?
outside-Q still children pl-3-play.Iya’
Yiską́ągo Na’nízhoozhígóó deet’áazhgo haa’í lá ’adiidį́į́ł?
tomorrow Gallup-to 1dpl-go.du.F-GO where Q 1pdl-eat.F
listen
When we go to Gallup tomorrow, where shall we eat?
bookmark- yiską́ągo tomorrowfind in Navajo Adverb Lexicon
- -góó to, toward, along, on, with a numeral it indicates a datefind in Navajo Postposition Lexicon
- -go verb and subordinating encliticfind in Navajo Adverb Lexicon
- Future (F)find in Navajo Verb Modes
- déyá start to gofind in Navajo Verb Modes
- haa’í where
- lá particle for content questions
- Future (F)find in Navajo Verb Modes
- yíshą́ eat itfind in Navajo Verb Modeslook up conjugationhide conjugation ▾




