An example search has returned 50 entries
’Ak’ah ła’ dishhį́įhgo baa naashá.
lard some 3-1-melt.I 3-to 1-go.CIHííłch’į’go ’índa ta’iideeshnih.
evening.GO until 1-mix.dough.F’Áshįįh Bii’ Tóodi níyáago dził bąąh hanáádeesh’nah.
Salt.Lake.City-at 1-go.P-GO mountain 3-on again-1-climb.RBaa dahwiinít’ínígíí shił bééhodoozįįł nissin.
agenda 1-with 3-about-ho-find.out.F 3-1-want.NICh’aa déyá ńt’éé shichídí bikee’ dilkǫǫh.
travel 1-go past 1-vehicle 3-tires worn.Chidí ’anáshdlééh, háálá doo naalnish da.
car 3-1-repair.I because NEG 3-work.I NEGChidí t’ą́ą́’ nináníłbą́ą́z.
car just 3-1-reparked.RDa’ shééhonísin?
Q 1-2-know.NIdadíníilkaad
pl-3DO-1dpl-start.to.herd.them.(animals).Ideidíníłkaad
pl-3DO-3dpl-start.to.herd.them.(animals).Idiidííłjéé’
3DO-3-start.fire.PDlǫ́ǫ́’ ’a’ą́ą́dę́ę́’ hanoolne’ dóó naneesne’.
prairie.dog hole-from stick.head.up.out.P and 3-look.around.PDíí dibé yázhí yíłtééł.
TOP sheep little 3-2-carry.AnO.ProgHa’át’íí neidiyoołnih nínízin?
who 3-3-buy.F 2-think.NIhadeneeshchaad
pl-3DO-3dpl-card.it.(as.in.wool).PHáíshą’ tsinaa’eeł ’áyiilaa?
who-Q boat 3-3-make.PJáanísh naalnish?
John-Q 3-work.IJáádéé ́ałgháázhdikahígíí naaki góne’ iiyá.
leg.by-means-of 3-3-race-NMLZ two rank 1-go.PK’os hazlį́į́’ lá t’áá shǫǫ nahodoołtį́į́ł.
cloud 3-become.P EMP just good 3-rain.FClouds have formed. It’s a good thing it will rain.
bookmarkKintah góyaa yishááł ńt’éé’ béeso ńdiiłtsooz
areal-down 1-go.Prog past money 3-1-pick.FFO.PLą́ʼąą’, hágoóneeʼ nibééso łaʼ shaa níʼaah.
okay well 2-money some 1-for 3-2-give.SRO.INa’azhǫǫshgi díkwíí shį́į́ shaa woobįįh?
hoop.and.pole.game-at how.much 1-to pass-win.INi daats’í nił bééhózin ’éí doodaii’ nicheii daats’í bił bééhózin?
2 perhaps 2-with 3-know.CI TOP or 2-grandfather perhaps 3-with 3-know.CINidahastą́ągo k’izh’dóle’ígi ’áhoot’é.
rain.P 4-plant.O.NOM areal-be.NNizhéʼé nilą́ąjįʼ yigáałgo bikééʼ yilwoł.
2-father 2-in.front-to 3-walk.Prog-GO 3-behind 2-run.Prog
listen
Run along behind your father as he walks ahead of you.
bookmark- Command, affirmativefind in Navajo Imperatives
- Progressivefind in Navajo Imperatives
- -go verb and subordinating encliticfind in Navajo Adverb Lexicon
- -jį́’ up to, as far asfind in Navajo Postposition Lexicon
- -kéé’ behind, followingfind in Navajo Postposition Lexicon
- Progressive (Prog)
- yishwoł run along
Shá bíighah na’ashkǫ́ǫ́’.
sun proportionate 1-swim.CIShicheii déidiiłjeeh’ii’, hoozdohgóó nahisiitą́.
1-grandfather 3-3-built.fire.P-and warm-to 3-sit.PShilééchąą’í sitsijį’ yilwoł.
1-dog 1-ahead-to 3-run.IShiyáázh nízaadi naalnishgo bídin sélį́į́’.
1-son far-at 3-work-GO 3-lack 1-be.SPNT’ah doo la’ nimá bich’į’ dínáah da.
still NEG surprise 2-mother 3-toward 2-go.I NEGT’áadoo hadahooł’áhí.
neg pl-3s-2dpl-make.noise.NP-ÍT’áá ká chidí ba’óó’ááł lágo.
NEG car 3-3-borrow.O LÁGOT’áá ’ahánigóó yiizįįh
just near 2-stand.ITódínéeshzhee’góó hodzoołtsééh laanaa.
kayenta-to areal-4-see.O hopeTówónaanígóó ch’aazhdóya’ laanaa.
overseas-to 3-1-travel.O hopeYiską́ągo Na’nízhoozhígóó deet’áazhgo haa’í lá ’adiidį́į́ł?
tomorrow Gallup-to 1dpl-go.du.F-GO where Q 1pdl-eat.F
listen
When we go to Gallup tomorrow, where shall we eat?
bookmark- yiską́ągo tomorrowfind in Navajo Adverb Lexicon
- -góó to, toward, along, on, with a numeral it indicates a datefind in Navajo Postposition Lexicon
- -go verb and subordinating encliticfind in Navajo Adverb Lexicon
- Future (F)
- déyá start to go
- haa’í wherefind in Navajo Questions Lexicon
- lá particle for content questionsfind in Navajo Questions Lexicon
- Future (F)
- ’ashą́ eat




