An example search has returned 50 entries
’Adą́ą́dą́ą́’ísh tł’óo’di nanilnishgo nee ’ałní’ní’ą́?
yesterday-Q outside-at 2-work.CI-GO 2-with noon’Áádóó shą’?
and.then Q-sh
Ch’ah ’éí doodaii’ nák’ee sinilí łizhinígíí daats’í nee hólǫ́’?
hat or sunglasses perhaps 2-with 4-exist.NIChidí naat’a’íísh hooghan yikáá’góó ch’ét’a’ doodaii’ dził bąąhgóósh ch’ét’a’?
airplane-Q hogan 3-over-along 3-fly.P or mountain 3-side-along-Q 3-fly.P
listen
Did the airplane fly over the house or along the mountainside?
bookmark- -ísh enclitic for yes/no questions
- -káá’ on, on top offind in Navajo Postposition Lexicon
- location
- -góó to, toward, along, on, with a numeral it indicates a datefind in Navajo Postposition Lexicon
- location
- -ąąh on, besidefind in Navajo Postposition Lexicon
- location
- -góó to, toward, along, on, with a numeral it indicates a datefind in Navajo Postposition Lexicon
- location
Chidí naat’a’íísh hooghankáá’góó ch’ínísaal ’éí doodaii’ dziłghą́ą́’góó daats’í?
airplane house-over-along over-3-fly.P TOP or mountain-attached-along perhapsda’
Da’ ’ałní’ní’ą́ąjį’ tł’óo’di nishínílnish?
Q noon-until outside-at 2-work.PDid you work outside up to noon?
bookmark- da’ particle for yes/no questions
- ’ałní’ní’ą́ąjį’ noon-untilfind in Navajo Adverb Lexicon
- -jį́’ up to, as far asfind in Navajo Postposition Lexicon
- time
- -di atfind in Navajo Postposition Lexicon
- location
- Perfective (P) (yi, ni, si, yi-∅)find in Navajo Verb Modes
- naashnish workfind in Navajo Verb Modes
Da’ Cubadę́ę́’ tsinaa’eeł nił ní’éél?
Q Cuba-from boat 2-with 3-float.PDichinísh doodaii’ dibáá’ísh dzinízin?
hunger-Q or thirst-Q 3-4-want.NIDíidí háísh bichidí?
this who-Q 3-carDíkwíí lá ninááhai?
how.many Q 2-winterGohwééh t’áá bizhání ’éí doodaii’ ’abe’ biłgo daats’í nínízin?
coffee only TOP or milk 3-with-GO perhaps 3-2-want.NIHa’át’éego lá ’íiyisíí ’atiinjį’ ’ańdeeshdááł lá?
how Q main road-up.to 1-back-on-go.F DISCHa’át’íí shį́į́ biniinaa łééch’ąą’í nidahał’in.
what perhaps 3-because dog pl-3-bark.IHa’át’íísh nizhé’é nahideeshnih nízin.
what-Q 2-father 3-1-buy.F 3-want.NIHaa níníłnééz?
what 2-tall.relatively.NIhaa nízah
haa nízah nináhálzhishgo shą’
haa níłtso
haa yídéetą́ą́’
Haa’íshą’ neezgai?
where-Q 3-hurt.NHaashą’ ʼátʼé, shí bichʼįʼ haʼdiisdzih.
how-Q 3-be.NI 1 3-to 1-speak.FHahgo Jáan hooghan ’íílééh?
When John hogan 3-3-make.FHáadi lá dibé nidahaniih?
where-at Q sheep pl-3-pass-sell.CIHáadi lá łį́į́’ naakai?
where-at Q horse 3dpl-walk.IHáadi niyaa hazlį́į́’?
where-at 2-under area-grow.Pháá-P.ENCLITIC
Hádą́ą́’sh Mary ’ólta’dę́ę́’ nádzá?
when-past-Q Mary school-from 3-return.PHái da shą’ tsinaa’eeł ’ájiilaa lá?
who DA Q boat 3-4-make.P DISCHáidíígíí lá neidiyoołnih?
which.one-ÍGÍÍ Q 3-3-buy.FHáísh ’ałhosh?
who-Q 3-sleep.IMary ha’át’íí lá yinízin?
Mary what Q 3-3-want.NIMary ha’át’íí nayiisnii’?
Mary what 3-3-buy.PNaadą́ą́’ lá haa néelą́ą́’ nida’ak’eh biyi’ góne’?
corn Q how 3.much.N 2-cornfield 3-in thereNichidí háadish nííníłbą́ą́z?
2-car where-at-Q 3-2-park.PNichidí lá háadi nííníłbą́ą́z?
2-car where-at-Q 3-2-park.PNizhé’é ha’át’íísh nahideeshnih nízin.
2-father-Q what 3-1-buy.F 3-want.NINił hǫ́zhǫ́ǫ́sh doodaii’ doósh nił hózhǫ́ǫ da?
2-with-happy.NI-Q or neg-Q 2-with happy.NI negShoo sitsóí, da’ Na’nízhoozhígóó nił ’adeeswod?
hey 1-grandson Q Gallup-to 2-with 2-go.FTł’éédą́ą́’ásh nahóółtą́ kééhót’ínígi?
night-past-Q rain.P 2-live.NI-atYadiizíníshą’ haa néelt’e’go nínízin?
can-Q how 3.many.N-GO 2-want.NIYiską́ągo Na’nízhoozhígóó deet’áazhgo haa’í lá ’adiidį́į́ł?
tomorrow Gallup-to 1dpl-go.du.F-GO where Q 1pdl-eat.F
listen
When we go to Gallup tomorrow, where shall we eat?
bookmark- yiską́ągo tomorrowfind in Navajo Adverb Lexicon
- -góó to, toward, along, on, with a numeral it indicates a datefind in Navajo Postposition Lexicon
- -go verb and subordinating encliticfind in Navajo Adverb Lexicon
- Future (F)find in Navajo Verb Modes
- déyá start to gofind in Navajo Verb Modes
- haa’í where
- lá particle for content questions
- Future (F)find in Navajo Verb Modes
- yíshą́ eat itfind in Navajo Verb Modeslook up conjugationhide conjugation ▾




