An example search has returned 50 entries
’Éí naanishígíí haa nízahdę́ę́’ binanilnishgo hoolzhiizh?
that work-ÍGÍÍ how 3-long.N-past 3-2-work-GO time.move.P-sh
Bikáá’ dah ’asdáhí bikáa’gi doodaai’ ni’góó daats’í nishdaah?
chair 3-top-at or floor-on perhaps 1-sit.NICh’ah ’éí doodaii’ nák’ee sinilí łizhinígíí daats’í nee hólǫ́’?
hat or sunglasses perhaps 2-with 4-exist.NIDa’ ’ałní’ní’ą́ąjį’ tł’óo’di nishínílnish?
Q noon-until outside-at 2-work.P
listen
Did you work outside up to noon?
bookmark- da’ particle for yes/no questions
- ’ałní’ní’ą́ąjį’ noon-untilfind in Navajo Adverb Lexicon
- -jį́’ up to, as far asfind in Navajo Postposition Lexicon
- time
- -di atfind in Navajo Postposition Lexicon
- location
- Perfective (P) (yi, ni, si, yi-∅)find in Navajo Verb Modes
- naashnish workfind in Navajo Verb Modes
Da’ Cubadę́ę́’ tsinaa’eeł nił ní’éél?
Q Cuba-from boat 2-with 3-float.PDa’ dichinísh nínízin?
Q hunger-Q 2-feel.NIDa’ Ron saad nináánéíłkaah ya’?
Q Ron word 3-3-investigate.I QDibéésh nee hólǫ́?
sheep-Q 2-with 4-exist.NIDíí chąą’ shą’ háádę́ę́’ niníyęęzh?
this manure-Q where-from 3-ooze.PDíí yihahígíí biyi’, háísh tówónaanígóó ch’aa deeyá?
this year.IGII within who overseas.GOO travel 3-going.F-QDííshą’ látsíní háádę́ę́’ naa ninídee’?
this-Q bracelet where-from 2-to 3-arrive.PlO.PDíí jį́ Nida’iiníísh ’áko shį́į́ nihich’į’ nida’iilyé, ya’?
today Friday then.maybe 1pl-toward 1pl-payment.I QHa’at’íí shą’ baa naniná?
what Q 3-2.do.Iha’át’éegi
Ha’át’éegishą’ nich’ah nííní’ą́?
where-at-Q 2-hat 3-2-set.down.SRO.PHa’át’íí lá neidiyoołnih lá?
what DISC 3-3-buy.F DISCHa’át’íí shį́į́ biniinaa łééch’ąą’í nidahał’in.
what perhaps 3-because dog pl-3-bark.IHa’át’íísh Mary nayiisnii’?
What-Q Mary 3-to.buy.IHa’át’íísh nizhé’é nayiisnii’?
what-Q 2-father 3-3-buy.PHa’át’íí́sh baa hane’?
What Q 3-for be.told.CIHaash nízah kodóó nighanjį’?
how-Q 3-long.N here-from 2-home-toHaaʼí yeeʼ dibé naakaí?
where-Q show.me sheep 3-walk.around.CIHahgo hooghan ’ájílééh?
When hogan 4-make.IHastiin dóó ’at’ééd lá ha’át’íí ’áyiilaa?
man and girl Q what 3-3-make.PHá’át’íí lá hastiin dóó ’at’ééd ’áyiilaa?
what Q man and girl 3-3-make.PHáadi lá dibé nidahaniih?
where-at Q sheep pl-3-pass-sell.CIháajį’
Háádę́ę́’shą’ tó ndahohheeh?
where-from-Q water pl-3-2-haul.LPB.IHádą́ą́’ Jáan Tó Hónaanígóó naayá?
When past John ocean across-to 3-go.PHádą́ą́’sh Mary ’ólta’dę́ę́’ nádzá?
when-past-Q Mary school-from 3-return.PHáidíígíísh neidiyoołnih nínízin?
which.one-ÍGÍÍ-Q 3-3-buy.F 2-think.NIHáí lá bá nidáá’?
who Q 3-for 2-enemyway.ceremonyHáísh ’ałhosh?
who-Q 3-sleep.IHáíshą’ tsinaa’eeł ’áyiilaa lá?
who-Q boat 3-3-make.P DISCKin Łánídiísh ’éí doodago Bee’eldííldahsinildi daats’í naniná?
Flagstaff-at-Q TOP or Albuquerque-at perhaps 2-go.around.CIKwe’éshą’ haa nízah nináhálzhishgo nináháltį́į́h?
here-Q how 3-long.N-up.to time.move.R-GO rain.RMary hádą́ą́’sh ’ólta’dę́ę́’ nádzá?
Mary when-past-Q school-from 3-return.PNa’azhǫǫshgi díkwíí shį́į́ shaa woobįįh?
hoop.and.pole.game-at how.much 1-to pass-win.INichidísh háadi nííníłbą́ą́z?
2-car-Q where-at 3-2-park.PNidlóóhísh ’éí doodago doo daats’í nidlóoh da?
2-cold.X-Q TOP or NEG perhaps 2-cold.X-Q NEGNidlóóhísh doodaii’ dooísh nidlóoh da?
2-cold.X-Q or NEG-Q 2-cold.X-Q NEGNiłísh bééhosin doodaii’ biłísh bééhozin?
2-with-Q 3-know.CI or 3-with-Q 3-know.CI
listen
Do you know or does s/he know?
bookmark- -ísh enclitic for yes/no questions
- -ił withfind in Navajo Postposition Lexicon
- accompaniment
- Continuative Imperfective (CI)find in Navajo Verb Modes
- bééhózin there is knowledgefind in Navajo Verb Modes
- doodaii’ particle or
- Continuative Imperfective (CI)find in Navajo Verb Modes
- bééhózin there is knowledgefind in Navajo Verb Modes




