An example search has returned 50 entries
’Ahbínídą́ą́’ t’áadoo ’ííyą́ą́’góó biniinaa wónáásdóó sitsiits’iin díínii’.
morning-past neg 1-eat.P-GO.NEG because soon 1-head 3-ache.P
listen
I didn’t eat this morning, so my head ached.
bookmark- Perfective (P) (yi, ni, si, yi-∅)find in Navajo Verb Modes
- ’ashą́ eatfind in Navajo Verb Modes
- Perfective (P) (yi, ni, si, yi-∅)find in Navajo Verb Modes
- díínii’ ache, be in painfind in Navajo Verb Modes
- ’ahbínídą́ą́’ this morningfind in Navajo Adverb Lexicon
- -niinaa because of, on account offind in Navajo Postposition Lexicon
’Ahwééh bee yishdlį́hígíí bikáá’ ’adání bikáá’ dah yish’ááh.
coffee 3-with 3-1-drink.P-NOM table 3-on up 3-1-put.SRO.U
listen
Whenever he finishes drinking his coffee he places it on the table.
bookmark- Perfective (P) (yi, ni, si, yi-∅)find in Navajo Verb Modes
- yishdlą́ drink itfind in Navajo Verb Modeslook up conjugationhide conjugation ▾
- Usitative (U)find in Navajo Verb Modes
- -ee by means offind in Navajo Postposition Lexicon
- instrumental
- -káá’ on, on top offind in Navajo Postposition Lexicon
- location
’Áłchíní hastą́ą́ binááhaidóó deigo hodees’áago t’áá ’ałtso da’ółta’go yá’át’ééh.
children six 3-year.P-from up areal-extend.NP all pl-3-study.NI-GO 3-good.N’Oółháásh lágo.
2-sleep.O don’t-ááłk’iis
alongside, parallel with
bookmarkBéégashii yáázh bichá ninish’aah.
calf 3-bunch 3-1-put.I.SRObik’ídisoodiz
3DO-2dpl-wrap.it.around.it.PBikáá’ dah ’asdáhí bikáa’gi doodaai’ ni’góó daats’í nishdaah?
chair 3-top-at or floor-on perhaps 1-sit.NICh’óóshdą́ą́dą́ą́’ Bilagáanaa bizaad doo diists’a’ da. K’ad ’éí t’áá shxǫǫ t’áá bee yáshti’.
formerly English neg 1-understand.I neg. Now TOP good.thing barely 3.with 1.speak-I
listen
Before, I didn’t understand English. Now, thankfully, I can speak some.
bookmark- Imperfective (I) (∅, ni, si, yi-∅)find in Navajo Verb Modes
- diists’a hear, understandfind in Navajo Verb Modes
- Imperfective (I) (∅, ni, si, yi-∅)find in Navajo Verb Modes
- yáshti’ speakfind in Navajo Verb Modes
- ch’óóshdą́ą́dą́ą́’ formerly, originallyfind in Navajo Adverb Lexicon
- -ee by means offind in Navajo Postposition Lexicon
- instrumental
dadołhį́į́h
pl-3DO-2dpl-melt.it.Idajiłbéézh
pl-3DO-4dpl-boil.it.IDibé dził binaashii nanishkaad.
sheep hill 3-across.from 3-1-herd.CIDibé yázhí bitsį’ bíchą́ yídéeshni’.
lamb 3-meat 3-crave 3-addicted.NPDíí dziłígíí shádi’ááh bich’ijígo ’ałkéé’ ’adíítąąd.
this mountain-Comp southward 3-toward-GO one-behind-another 3Pl-scatter.NPdoo chohoo’į́į́góó
Doo ndó’ daatsaah noolin da.
NEG but 3-be.sick.I 3-resemble.NP NEGDooshą’ gah t’áá gééd náshdááh lá.
ensure rabbit just without 1-return.I DISCdołhį́į́h
3DO-2dpl-melt.it.IDziłghą́ą́’góó deeshááł nissin.
mountain-top-toward 1-go.F 1-want.CIDíkwíí lá ninááhai?
how.many Q 2-winterGohwééh t’áá bizhání ’éí doodaii’ ’abe’ biłgo daats’í nínízin?
coffee only TOP or milk 3-with-GO perhaps 3-2-want.NIHaa néelą́ą́’ nidá’ák’eh?
how 3-much.N 2-cornfieldhaa nízahdę́ę́’ hoolzhiizh
hadajizgeed
pl-3DO-4dpl-dig.it.out.Phadasiigeed
pl-3DO-1dpl-dig.it.out.PHaidą́ą́’ ’a’áán góne’ naashnish ńt’éé’ --- doo shił yá’áhoot’éeh da.
winter-past mine.shaft 1-work.I past neg 1-with 3-good.N negHak’az ’ayóo bich’į’ sidziil.
cold really 3-towards 1-strengthHái da shą’ tsinaa’eeł ’ájiilaa lá?
who DA Q boat 3-4-make.P DISCHáidíígíísh neidiyoołnih nínízin?
which.one-ÍGÍÍ-Q 3-3-buy.F 2-think.NIHoozdohdi ’éí doo ’ashohodoobéézhgóó deesdoi.
Phoenix-at TOP extremely 3-hot.SPNjishbéézh
3DO-4-boil.it.PK’ad cháshk’eh góyaa tó de ’anool’ąął.
now wash down water up 3-rise.ProgMary ha’át’íísh nayiisnii’?
Mary what-Q 3-to.buy.IMą’iitsoh shik’iilwodgo tsékooh góyaa bidááłgo’.
wolf 1-3-attack-COMP canyon areal-down 3-1-push.PNidlóóhísh doodaii’ doo daats’í nidlóoh da?
2-cold.I-Q or neg perhaps 2-cold.I negNimá yázhí bighangóó díílwoł dóó ’áájí ’awéé’ baa ’áhólyą́ą dooleeł.
your aunt 3-house-to 2-run-and that-way baby 3-for 2-care.CI FUTSam ’ádił yálti’.
Sam reflx-with 3-talk.DIShighanídóó ’e’e’aah bich’ijígo shádí bighan.
1-home-from west 3-in.the.direction.of older.sister 3-dwell.NShí shighan nihígíí bilááh ’áhoníltso.
1 1-house 2-Comp 3-bigger areal-big.NIShínaaí shikétł’á ’iiyilgo łį́į́’ bikáá’ hasis’na’.
1-older brother 1-foot-botton 3-3-push.P-GO horse 3-top up-1-crawl.PMy older brother boosted me and I got up on the horse’s back.
bookmark