Ła’ ha’nitáhígíí ’éí biihidzóhí 50 entries
’Ak’ah kǫ’ dishtłi’go sédá.
candle 3-1-cause.burn.NI-GO 1-sit.SPN’Atsą́ą́’ ła’ jóyą́ą’ le’.
ribs some 4-eat.O desire’Ałk’idą́ą́’ shimá bił na’nishkaadgo ’aghaa’ yisdizígíí dibé yázhí yichíihgo yizénéíłt’ih.
long ago 1-mother 3-with SUP-1-herd.I-GO wool 3-spin.P-ígíí lamb 3-birth.P-GO 3-neck-around-3-tie.P
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- ’ałk’idą́ą́’ long ago, formerlysaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -dą́ą́’ past time’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -ił with’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- T’ahdii
- na’nishkaad herd, go out herding
- -go verb and subordinating encliticsaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -go verb and subordinating encliticsaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
’Áłchíní bíighahí Red Bullgi ’ádaat’éhígíí deidlą́ągo shi’diił’á.
children all.sorts Red Bull-at pl-be.NI-ÍGÍÍ pl-3-3-drink.I.GO 1-3-bother.DI’Áádę́ę́’ nánísdzáago łį́į́’ bá ni’deeshjoł.
from.there 1-return.p-GO horse 3-for pl-1-feed.F’Íhoo’aah ’ayóo bidziil.
education very 3-strong.IAmá k’adee’ neeshch’íí nidahidíídla ní jiní.
pas-mother now piñon 3-1dpl-pick.F 3-say 3-it.is.saidBéésh bee hane’é bił nááshbał.
phone 3-with 1-whirl.ProgCh’ínáłdohgo tání’díshgish.
return-3-warm air.move-GO 3-1-shear.P.deeshį́į́ł
3DO-1-eat.it.Fdeidíníłkaad
pl-3DO-3dpl-start.to.herd.them.(animals).IDevon glottal start bi’diił’áhigíí ’ayóo shi’diił’á.
Devon glottal start 3-3-bother.DI very 1-3-bother.DIdidishjeeh
3DO-1-start.fire.IDiné bikéyah bikáa’gi ndahonidzood yę́ędą́ą́’ Naatsis’áán hoolyéégóó niha’áłchíní bił ’adahineet’į́į́’.
Navajo 3-land 3-on-at pl-areal-3-flee.pl.P past Navajo.Mountain areal-be.called.NI-to 1pl-children 3-with pl-1dpl-sneak.off.Pdishhį́į́h
3DO-1-melt.it.IDíkwíí jį́ lá nanilnish?
how.many Q days 2-work.IDlǫ́ǫ́’ ’atiin bąąhgóó ndaazį́įgo shił nizhóní.
prairie.dog road 3-on-GÓÓ about-pl-3-stand.NP-GO 1-with 3-be.nice.NIDoo shí ’ásht’į́į da.
NEG I 1-do.I NEGDíí ’éí télli ’ayóo ’ayą́.
this TOP donkey very 3-eat.Phadiiltééł
3DO-1dpl-carry.him/her.up.out.of.something.FHahgo hooghan ’ájílééh?
When hogan 4-make.Ihayííłgizh
3DO-3-cut.it.out.PHáí dahoneesná, Kinłánídę́ę́’ ’Óola yee ’ádadójíhígíí doodago Gah Bikee’ Taah Yí’áhídę́ę́’ Hado yee ’ádadójíhígíí daats’í?
who pl-3-win.P Denver-from nugget 3-with RFLX-pl-4-call.NI-nom or Florida-from heat 3-with RFLX-pl-4-call.NI-nom perhapsHáí lá ’ałhosh?
who Q 3-sleep.IIrene dibé bee holǫ́nígíí yishniih.
Irene sheep 3-with 3s-exist.NI-ÍGÍÍ 3-1-hear.IJohnny Diné ’áłchíní Dinéaad késhdę́ę́’į́">k’ehjí yádaałti’go yaa náyiizyeel.
Johnny Navajo children Navajo-way pl.3.speak.I 3-about 3-3-dream.SPK’aa’ísh ’aní’á biyaa doodago daats’í báhátis ’ayiist’oh ?
arrow-Q bridge 3-under or perhaps 3-over 3-3-shot.P
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- -ísh enclitic for yes/no questionsNa’ídíkid bik’ídáahgi
- doodago particle orNa’ídíkid bik’ídáahgi
- daats’í particle for perhapsNa’ídíkid bik’ídáahgi
- -yaa under, beneath, down’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- location
- -tis over’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- location
- ’Áhoodzaii
- ’adisht’oh be an archer, shoot arrows
K’os hazlį́į́’ lá t’áá shǫǫ nahodoołtį́į́ł.
cloud 3-become.P EMP just good 3-rain.FKwii ’áłah ’aleeh léi’ hasht’e náádahojidlééh.
here together meet since prepare again-pl-area-4-tidy.up.RNa’nízhoozhídi Naasht’éshí ’Atsá’jí yee nááda’alzhish.
gallup.at Zuni.people eagle-way 3-with again-pl-3-dance.RNida’iilyéego ’áłt’ąą yiską́ągo ’índa yínááł doo.
pass.pay.I-go after.all tomorrow only.then 2-come.Prog future
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- T’ahdii
- -go verb and subordinating encliticsaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- ’áłt’ąą after all, in spite of unfortunatelyfind in Navajo Particle Lexicon
- yiską́ągo tomorrowsaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- ’índa and only thenfind in Navajo Conjunction Lexicon
- ’Ájoolíiłii
- doo, dooleeł futurefind in Navajo Particle Lexicon




