Ła’ ha’nitáhígíí ’éí biihidzóhí 50 entries
’Atsą́ą́’ ła’ jóyą́ą’ le’.
ribs some 4-eat.O desire’Azhą́ shaa jidiijéé' ndi, t'áá hwéé deeshwoł.
even.though 1-from-4-start-run.P just but 1-run.FAshkii tó nílinígíi yiih dzółhaał.
Boy flowing.water-ÍGÍÍ 3-in 3-3-fall.ODa’ ’ałní’ní’ą́ąjį’ tł’óo’di nishínílnish?
Q noon-until outside-at 2-work.Pdajííyą́ą́’
pl-3DO-4dpl-eat.it.Pdajííłhį́į́’
pl-3DO-4dpl-melt.it.(snow).Pdaołhį́į́h
pl-3DO-2dpl-melt.it.(snow).Idazhdiłhį́į́h
pl-3DO-4dpl-melt.it.Idazhdííłhį́į́’
pl-3DO-4dpl-melt.it.Pdeiyą́
pl-3DO-3dpl-eat.it.Ididadoołjéé’
pl-3DO-2dpl-start.fire.Pdidazhdidoołjah
pl-3DO-4dpl-start.fire.Fdidazhdiłjeeh
pl-3DO-4dpl-start.fire.Idideididoołjah
pl-3DO-3dpl-start.fire.Fdidíłjeeh
3DO-2-start.fire.Idizhdiłjeeh
3DO-4-start.fire.Idizhdínóołkał
3DO-4-start.to.herd.them.(animals).FDíí tł’éé’ t’áá ká dóola dá’ák’eólyeed; dádi’nítįįh.
this night NEG bull into.field-3-run.O hope.not 3-2-close.gate.IDoo ’atiin bąąhgóó ch’il ’ahwééh ’áłah ’ájíléeh da.
NEG road 3-beside-along plant coffee together 3-4-gather.SFO.I NEG
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- Indirect command with negationfind in Navajo Imperatives
- doo --- da frame to negativize verbs and phrasessaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- 4th person admonition, negative, Imperfectivefind in Navajo Imperatives
- -ąąh on, beside’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- location
- -góó to, toward, along, on, with a numeral it indicates a date’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- T’ahdii
Dó’ísh t’ahdii nikee’ bii’ síní’eezísh łí?
DÓ’-Q still 2-shoe 3-in 2-have.on.P-Q ŁÍhadanołchaad
pl-3DO-2dpl-card.it.(as.in.wool).Ihadaoołgizh
pl-3DO-2dpl-cut.it.out.Phadasoogeed
pl-3DO-2dpl-dig.it.out.Phadííłtééł
3DO-2-carry.him/her.up.out.of.something.FHaidą́ą́’ ’a’áán góne’ naashnish ńt’éé’ --- doo shił yá’áhoot’éeh da.
winter-past mine.shaft 1-work.I past neg 1-with 3-good.N neg
’íísíníłts’ą́ą́’
bee ’ééhóziní
- -dą́ą́’ past time’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- -ne’ behind’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- T’ahdii
- naashnish work
- -ił with’akéé’ si’ání zanoo’į́ bik’ídáahgi
- ńt’éé’ relates to past timesaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi
- doo --- da frame to negativize verbs and phrasessaad ’át’éii zanoo’į́ bik’ídáahgi




