An example search has returned 50 entries
’Adą́ą́dą́ą́’ ’íítseedgo bee na’anishí hasht’enáshdlééh?
yesterday 1-make.P-GO tool 3-1-put.back.I’Aseezį́ binaaltsoos biníkádinishchid.
gossip 3-paper 3-through-1-stick.finger.P’At’éédísh yiniłtsą́?
girl-Q 3-2-see.P’Ayóo łį́į́’ shił naalgeed diní, ’ííshją́ą́shį́į́ díí łį́į́chogii bikáá’ dah ńdaah.
very horse 1-with 3-buck.CI 3-2-say.NI lets.see this stallion 3-on up 2-sit.I’Ałk’ésdisí naháłnii’go sitsilí dóó shideezhí ’aheełt’éego bá ’ahá níjaa’.
candy 3-1-buy.CI-GO 1-little.brother and 1-little.sister 3-1 split-GO.I 3-for 3-1 gave.I-diníná
Béégashii yáázh bichá ninish’aah.
calf 3-bunch 3-1-put.I.SROBéésh bee hane’é bił nááshbał.
phone 3-with 1-whirl.ProgBéésh ’áłts’ózí bee ’atsidí bee ’aháníłne’.
wire hammer 3-with 3-1-beat.PDa’ Cubadę́ę́’ tsinaa’eeł nił ní’éél?
Q Cuba-from boat 2-with 3-float.PDa’ dichin nínízin?
Q hungry 2-want.NIdadidoołhįh
pl-3DO-2dpl-melt.it.Fdajiyą́
pl-3DO-4dpl-eat.it.Idazhdidoołhįh
pl-3DO-4dpl-melt.it.Fdazhdíníłkaad
pl-3DO-4dpl-start.to.herd.them.(animals).Istart to herd them (animals), 4th person plural
bookmarkdeidoołbish
pl-3DO-3dpl-boil.it.FDichinísh doodaii’ dibáá’ísh dzinízin?
hunger-Q or thirst-Q 4-want.NIdidadołjeeh
pl-3DO-2dpl-start.fire.Ididishjeeh
3DO-1-start.fire.Idoo ’ashohodéébéézhgóó
Doo t’áá k’ad ’ííłta’ da.
NEG just now 1-go.school.P NEGdołhį́į́h
3DO-2dpl-melt.it.IDíkwíí lá ninááhai?
how.many Q 2-winterGah bikéé’ yishwoł.
rabbit 3-following 1-run.ProgHa’át’íí lá neidiyoołnih lá?
what DISC 3-3-buy.F DISCHaahláyéé ’ajiiłhosh.
don’t.dare 4-sleep.Ihadajizgeed
pl-3DO-4dpl-dig.it.out.Phadoołtééł
3DO-2dpl-carry.him/her.up.out.of.something.Fcarry him/her up out of something, 2nd person dual
bookmarkHaidą́ą́’ ’a’áán góne’ naashnish ńt’éé’ --- doo shił yá’áhoot’éeh da.
winter-past mine.shaft 1-work.I past neg 1-with area-good.N neg
listen
While I was working in the mine (shaft) last year and I didn’t like it (inside the place).
bookmark- -dą́ą́’ past timefind in Navajo Postposition Lexicon
- -ne’ behindfind in Navajo Postposition Lexicon
- Imperfective (I) (∅, ni, si, yi-∅)find in Navajo Verb Modes
- naashnish workfind in Navajo Verb Modes
- ńt’éé’ relates to past timefind in Navajo Adverb Lexicon
- doo --- da frame to negativize verbs and phrasesfind in Navajo Adverb Lexicon
- -ił withfind in Navajo Postposition Lexicon
Háíshą’ tsinaa’eeł ’áyiilaa lá?
who-Q boat 3-3-make.P DISCHodíínáá’ágo bááh dootł’izhí ła’ deeshį́į́ł.
after.a.while-GO bread blue some 1-eat.Fk’adę́ę
Mósí yázhí bimá yits’ą́ą́’ yóó’ííyá.
kitten 2-mother 3-from away-3-go.PNaat’áanii bich’į’ yáshti’.
leader 3-toward 1-talk.Inidajilé
pl-3DO-4dpl-carry.a.ropelike.thing.around.Icarry a ropelike thing around, 4th person plural
bookmark